Na ranči Transylwanhja neďaleko Rimavskej Soboty máte pocit, že ste objavili nádherný koniec sveta. Je splneným snom manželov Kataríny Pípovej a Reta Käsera.

      Tak ste nás našli? – privíta nás krívajúca Katarína, pred dvoma týždňami preskakovala jarok a roztrhla si väz v kolene. Na prechádzku po ranči nás teda berie jej manžel Reto, aby ukázal, čo dvaja „šialenci“ za trinásť rokov dokázali.

Chceli voľnosť

      Na počiatku boli dva kone a dva psy. Katarína ich na ranč priviedla zo Švajčiarska, kde žila odmalička. V preorganizovanej krajine mohla jazdiť iba v jazdiarni alebo po asfaltkách, no ona túžila po väčšej voľnosti… Preto prišla na Sloven-sko.

      Od starších majiteľov kúpila dom na lazoch, ktorý jej najviac pripomínal vybájenú krajinu. K domu získala aj dvadsať hektárov pôdy a lesa a dve kravy. O dva roky, pri jednej z návštev Švajčiarska, stretla Reta. Zistili, že majú rovnaký sen. „Prírodu som mal v srdci od detstva. Vo fabrike som robiť nedokázal,“ hovorí vyučený obrábač kovov. Svadbu mali pred deviatimi rokmi vo Švajčiar-sku. Dnes už patrí do rodiny aj šesťročný Charly a štvorročná Enya.

Káva z čakanky

      Prvý rok na Slovensku žila Katarína len z toho, čo si sama vypestovala. „Dokonca aj kávu som si robila z upraženej, zomletej čakanky,“ spomína s úsmevom. Táto skúsenosť ju utvrdila v tom, že sa dá žiť oveľa jednoduchšie. „No nie som extrémistka,“ presviedča.

      O pomoc s obrábaním pôdy spočiatku žiadali farmárov s lepšími strojmi. Nie vždy im však dokázali pripraviť pôdu načas, a tak, ako chceli. „Každému dlho trvalo, kým prisľúbil, že niečo spraví, a ani potom sme si neboli istí, či vôbec príde,“ nechápu farmárov, s ktorými sa ťažko dohovorili aj preto, lebo po slovensky ešte nevedeli. Manželia si teda kúpili starý traktor a Reto zo Švajčiarska doviezol vagón strojov – dedičstvo po starom otcovi. Niektoré síce vyzerajú ako z múzea, no svoj účel plnia. Napriek mašinám sa však na farme v lete vstáva o štvrtej ráno a po obede sa robí i do desiatej večer. Oddychujú v zime.

Žiadna romantika?

      Reto má stále čo ukazovať. Vládne tu pokoj, aký by sme v mestách márne hľadali. Pár krokov od vchodu do domu sa pokojne pasú dve kravy a tri teľatá, blízka rozprávková chalúpka z tŕstia a hliny skrýva zo desať sliepok, občas chrochtne ohromne veľká prasnica, zaerdží kôň... Obloha pri zapadajúcom slnku pomaly červenie. Romantika? Ako pre koho. Napokon, vyskúšať si takýto život môže ktokoľvek. „Aj ľudia spoza počítačov potrebujú prírodu. Stretla som sa už s deťmi, ktoré si mysleli, že mlieko sa vyrába v obchodoch,“ povie Katarína.

      Sen o ranči nebol pre Katarínu a Reta niečím neskutočným. Vždy znamená cieľ, ktorý sa dá splniť. Aj keď je možno šialenstvom. Ich ranč Transylwanhja je toho dôkazom. Preklad tejto slovnej hračky totiž znamená – „áno, idem za šialenosťou“.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Milan Grejták, Šarm
(21. apríl, 2006)






späť